ŽIVOTOPIS

Z Banskej Štiavnice

do veľkého sveta

01

V štiavnickej matrike sa uvádza, že dňa 24. mája 1912 sa Kornélii a Lajosovi Hoffmannovi, židovského pôvodu, narodil syn Dezider. Súrodencov nemal. S rodičmi býval v dome Pod Červenou studňou, no potom, čo otec zomrel, presťahovala sa matka so synom do Žiliny. Dežo tu chodil do ľudovej školy, neskôr sa vyučil za typografa. Vojenskú službu absolvoval v Piešťanoch. Po vojenčine sa vybral do Prahy, kde prestriedal rôzne povolania. Zoznámil sa tu aj s hviezdou nemého filmu, Hedou Kieslerovou, ktorá mu otvorila dvere do sveta kamier. Dostal príležitosť v štábe kameramana Otta Hellera v ateliéroch AB štúdia. A tu sa začala jeho práca s objektívom, i keď zatiaľ “iba” tým od kamery.

02

Dostal sa až do americkej filmovej spoločnosti 20th Century Fox. Stáž v Paríži a potom prvá veľká úloha – zachytiť Mussoliniho inváziu do Etiópie. Odtiaľ viedli Dežove kroky do Španielska, kde sa snažil zaznamenať udalosti občianskej vojny. Vytvoril pri tom nerozlučnú trojicu so slávnym spisovateľom Ernestom Hemingwayom a americkým fotografom maďarského pôvodu, ktorý sa narodil v Kráľovskom Chlmci na východnom Slovensku, Robertom Capom.

03

Keď sa Dežovi pokazila kamera, vymenil ju za foťák a s tým cestoval hore dole po Španielsku. V Španielsku sa Hoffmann oženil, no nikdy o tom veľa ľudí nevedelo. Nehovoril o tom, pretože pri prejazde vojnovým frontom mu manželku zastrelili len niekoľko týždňov po svadbe.

Po tejto rane priamo do jeho duše, nasledovala ďalšia. A to vážne zranenie – strelné poranenie lebky, po ktorom sa Dežo dostal do internačného tábora na francúzskej strane Pyrenejí. Nevieme, ako sa odtiaľ dostal do Anglicka, ale vieme, že sa v ňom pridal najprv k našim jednotkám, potom k Royal Air Force. Áno, … v čase druhej svetovej vojny. V Anglicku sa druhýkrát oženil, s dievčinou židovského pôvodu Lilly. Spolu mali dcéru Dolores a syna Davida.

04

Po vojne sa Dežo chystal naspäť domov do Prahy, už mal aj letenku a ako píše Marián Pauer v jeho biografii: „Za Dežom prišla pani s dieťaťom. Pani naliehala, aby jej prepustil miesto, že on môže ísť neskôr, ďalším lietadlom. Dežo súhlasil. V novinách sa potom dočítal, že lietadlo havarovalo a nikto neprežil…“

A tak zostal v Londýne. Začal fotiť pre hudobný časopis Record Mirror, kde Dežo s kolegom Johnom Douglasom otvorili úplne novú éru snímania a tvorby fotografií. Za určitý poplatok si záujemcovia mohli fotografovanie u nich objednať. Za tri desaťročia Dežo v tejto oblasti vytvoril vyše milión záberov.

05

Mal päďesiat, keď stretol Beatles. Ale nekončil kariéru, práve naopak, chytil elán a množstvo nápadov. Urobil viac záberov Beatles, ako ktorýkoľvek iný fotograf. Bol pri tom, keď nahrávali svoj prvý album. Bol pri tom, keď niekde vystupovali. Bol pri tom, keď sa im prihodilo niečo významné. A nefotil len ich…

06

Popritom všetkom stíhal pôsobiť aj na rodnom Slovensku. Tu sa pred jeho objektív dostali Karel Gott či Olga Schoberová, ktorá sa dostala do Hollywoodu. Avšak nechodil sem ani tak za fotením, ako skôr pomáhať s medzinárodným festivalom populárnych piesní – Bratislavskou lýrou.

DH_lyra01

07

Jeho spolupráca začala približne v polovici šesťdesiatych rokov pri stretnutí s doktorom Jánom Siváčkom, vedúcim koncertnej prevádzky Lýry. Pozvania na festival sa netvorili ľahko, no Dežo sa poznal s každým, kto niečo znamenal. Vedel poradiť nie len to, kto je na vrchole, ale tiež, kto naň čoskoro vystúpi a jeho slovo malo u ľudí váhu. Kľudne mohol niekomu povedať, že na tom a tom festivale by nemal chýbať a brali ho vážne. Keď do Bratislavy prišiel britský umelec, Dežo prišiel s ním. Roky plynuli, Lýra pokračovala, fotografie pribúdali, no v marci 1986 jedna cesta skončila.

… životná dráha Dezidera Hoffmanna, človeka s osudom, ktorý vyvoláva skôr dojem filmového scenára a nie reálneho životného príbehu.

Dežove míľniky v rokoch

1912
V tomto dome v Banskej Štiavnici sa narodil 24. mája. Po otcovej smrti sa presťahovali s mamou do Žiliny, kde vychodil ľudovú školu a začal študovať na strednej škole. Ešte počas štúdia narukoval na vojenskú službu do Piešťan.
1930
Vrátil sa do Žiliny, kde sa vyučil za typografa, neskôr odišiel do Prahy. V “stovežatej” pracoval ako uvádzač (biletár) v divadle u Voskovca a Wericha a začal študovať žurnalistiku na Akadémii umení.
1932
Stal sa členom štábu kameramana Otta Hellera vo lmových ateliéroch AB Studia
na Barrandove.
1934
Absolvoval stáž v Paríži v americkej lmovej spoločnosti 20th Century Fox.

1935
Bol poslaný do Etiópie, kde natáčal inváziu Mussoliniho vojsk ako frontový kameraman.
1936

Po vypuknutí španielskej občianskej vojny sa stal členom interbrigadistického novinárskeho hnutia. Spolupracoval s Ernestom Hemingwayom a Robertom Capom. Prvého menovaného predstavovať nemusíme a Robert Capa je taktiež ako Dežo významný svetový fotograf. 
Dežo sa oženil so Španielkou, ktorej meno nie je známe a ktorá zahynula na fronte krátko po svadbe. Sám bol počas vojny trikrát ranený.
1939
Tretie zranenie bolo vážne – na čas stratil pamäť. Dostal sa do internačného tábora na francúzskej strane Pyrenejí v St. Cyprien.
1940
Ušiel do Anglicka a vstúpil do jednotiek Československej armády, potom prešiel do jednotiek Britských ozbrojených síl Royal Air Force.

1945
Po vojne sa usadil v Anglicku. Ešte pred jej koncom sa oženil s Angličankou Lilly, s ktorou mal dve deti: dcéru Dolores a syna Davida. V Leicestri si otvoril nahrávacie i fotogracké štúdio. Na žiadosť Josipa Broza Tita nakrútil prvý povojnový dokumentárny film o Juhoslávii.
1949
Presťahoval sa do Londýna. Od začiatku päťdesiatych rokov príležitostne otografoval pre noviny a časopisy.
1955
Stal sa reportérom hudobného týždenníka Record Mirror. Začal spolupracovať aj s medzinárodnými periodikami ako Cash Box a Billboard, s denníkmi Daily Mirror a e News Chronicle. Najprv si zriadil fotoateliér na Gerrard Street, potom ho presťahoval na Wardour Street v Londýne.
1962
Po prvý raz sa stretol s e Beatles v Liverpoole. Stal sa ich dvorným fotografom.

1969
V druhej polovici šesťdesiatych rokov začal spolupracovať s Bratislavskou lýrou. Dežo Homan pritiahol množstvo západných progresívnych hudobných hviezd na vrchole ich slávy na Bratislavskú lýru. V Bratislave privítali austrálskych The Easybeats, nezabudnuteľnú Julie Driscoll so skupinou Trinity Briana Augera, čerstvú víťazku Eurovíznej súťaže španielku Massiel, legendárnych The Tremeloes, glorikovaných The Shadows, amerických The Beach Boys, superstar Cliffa Richarda a jedinečnú Sandie Shaw. To všetko v časoch železnej opony. Bolo to, ako keby nás niekto zobral na koncert do Londýna.

Vydával obrazové publikácie o Beatles, Rolling Stones, Cliovi Richardovi a Shadows.
V prvej polovici  osemdesiatych rokov odišiel do dôchodku. Dovtedy však urobil viac než milión záberov.
1986
Zomrel 26. marca v Londýne. Pochovaný je na židovskom cintoríne v londýnskej štvrti Golders Green. Jeho pohreb zaplatil Sir Paul McCartney.

Svetoznámy fotograf z Banskej Štiavnice, Dezider “Dežo” Hoffmann, nám zanechal inšpirujúci odkaz, ktorý si overil svojím vlastným životom. Aj z našej malej krajiny sa dá s vierou v to, čo nám bolo dané, dostať do veľkého sveta a zapísať sa do histórie. Naše občianske združenie OZ Rodný dom Deža Hoffmanna má za cieľ tento odkaz ďalej šíriť a rozvíjať. Zaklopte v prekrásnej Banskej Štiavnici na dvere “Dežovho domu”, radi vám ich otvoríme.

Občianske združenie Rodný dom Deža Hoffmana

Pod Červenou studňou 10, 969 01 Banská Štiavnica, 0902 477 085, info@dezohoffmann.sk